|
|
Kežmarský zámok (Kežmarský mestský hrad)
Kežmarský zámok, Kežmarok
po celý rok
Na mieste dnešného hradného areálu bolo staršie osídlenie hallštattsko-púchovské a poveľkomoravské. V jeho severovýchodnej časti odkryli pri archeologickom výskume základy kostola sv. Alžbety, existujúceho už pred rokom 1251. Lendackí krížovníci pristavali v roku 1368 k južnej strane kostola budovu kláštora. Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, z čias, keď tu bola Jiskrova posádka.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Holumnický hrad (Holumnica)
Holumnica
po celý rok
Hrad je v starších prameňoch uvádzaný ako Holumnický zámok. Išlo pravdepodobne o blokovú stavbu typu goticko-renesančného, bez veží, štvorcového pôdorysu. Pochádza pravdepodobne z prelomu 15. a 16.storočia, neskôr ho upravovali.
Jeho trojpodlažné obvodové múry majú štrbinové strieľne a zvyšky renesančnej polkruhovej štítkovej atiky.
Hrad sa nachádza za obcou na miernom návrší.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Markušovský hrad
Markušovský hrad, Markušovce
po celý rok
Zrúcanina hradu je súčasťou obce.
Pôvodný stav hradu bol zmenený renesančnou prestavbou, ktorá sa zachovala a reprezentuje opevnenú štvorkrídlovú nepravidelnú stavbu s obdĺžnikovým pôdorysom, nárožnými okrúhlymi baštami a úzkym nádvorím. Stavba dispozične nadväzuje na starý stav. Dodnes zachovaná východná časť s dvojpodlažnámi stavbami má v miestnostiach drevené trámové stropy.
Hrad bol rodovým sídlom významnej spišskej šľachtickej rodiny Mariášiovcov, ktorá ho vlastní dodnes. Najznámejší člen rodiny - dvoran kráľa Bela IV., Batyz - vymohol v roku 1284 u kráľa Ladislava IV. povolenie na výstavbu šľachtického hradu pre svojho mladšieho brata Mikuláša. Jeho najstaršiu podobu nepoznáme a možno ju rekonštruovať len archeologickým výskumom. Dnešná podoba je výsledkom radikálnej prestavby z konca 15. a začiatku 16. storočia, pri ktorej bolo staré jadro hradu rozšírené o predhradie na západnej strane a nárožia na východnej strane boli doplnené poschodovými kruhovými baštami. Napokon zvýšili a upravili staršie opevnenie a postavili nový poschodový palác v juhovýchodnej časti staršieho nádvoria. V roku 1527 dobyli a vypálili hrad Levočania. Opravený bol v roku 1550. V roku 1773 vyhorel. Po čiastočnej oprave už nenadobudol pôvodný význam a postupne chátral.ru.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Spišský hrad
Žehra
po celý rok
Najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny na Slovensku rozprestierajúce sa na travertínovej kope a dominujúce širokému okoliu. Národná kultúrna pamiatka. Zrúcaniny ležia 5 km na SZ od Žehry (patria do jej katastra, konkrétne miestna časť Hodkovce), bližšie k Spišskému Podhradiu.
prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. Po polovici 13. storočia k nim pribudol prepoštský palác a dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. stroročí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 - 1457 ).
Neskôr bol hrad vlasníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím ( Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, kostol v Žehre ) zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta.
Muzeálna expozícia bola sprístupnená v roku 1983.
Otvorené:
máj - september:
Po-Ne: 9:00 - 18:00
október:
Ut-Ne: 9:00 - 17:00
čítaj ďalej, diskusia (11)
|
Hrad Muráň
Muráň
po celý rok
Charakteristika
Zrúcaniny hradu stoja na vrchu Cigánka (935m), na južnom okraji Muránskej planiny, na sever od obce Muráň. Obec Muráň leží na križovatke ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej, 9km na SZ od Revúcej.
Hrad postavili ako kráľovský v 13 storočí na ochranu cesty, vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom.
čítaj ďalej, diskusia (4)
|
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad, Stará Ľubovňa
po celý rok
Nad údolím rieky Poprad sa majestátne vyníma veľká pevnosť - Ľubovniansky hrad, ktorého vznik sa kladie na začiatok 14. storočia. Do histórie hradu sa zapísali príslušníci významných šľachtických rodov uhorských (Omodejovci, Drugethovci) i poľských (Kmitovci, Lubomírsky a Zámoyskí). Viac ako 350 rokov tu sídlili poľskí správcovia zálohovanej časti Spiša. Svojimi návštevami ho poctili rovnako poľskí (Vladislav II. Jagiellovský, Ján albrecht, Ján Kazimír, Ján Sobieski) i uhorskí králi (Mária, Žigmund Luxemburský).
Otvorené:
máj - september:
Po-Ne: 9:00 - 18:00
Po-So: 10:00 - 15:00
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Liptovský Hrádok
Liptovský Hrádok
po celý rok
Zrúcanina hradu a kaštieľ, stavebne spojené, pri rieke Belá, ležia na severnom okraji mesta Liptovský Hrádok pri ceste na Pribylinu.
čítaj ďalej, diskusia (5)
|
Hrad Betliar (Kaštieľ Betliar)
Hrad Betliar, Betliar
po celý rok
Vstupné: dospelí 100 Sk
deti 50 Sk
študenti, osoby nad 70 rokov 50 Sk
deti do 6 rokov a ZŤP bezplatný vstup
foto 100 Sk
video 300 Sk
Vstup:
máj - október
ut - st 8:30 - 16:30
november - december
ut - ne 9:30 - 11:00, 12:30 - 14:00
čítaj ďalej, diskusia (4)
|
Štítnický vodný hrad
Štítnický vodný hrad, Štítnik
po celý rok
Zrúcania vodného hradu, prestavaného na kúriu, situovaný v meste Štítnik.
Nížinný vodný hrad postavili Bubekovci v roku 1432 južne od mesta.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Hrad Plaveč
Plaveč
po celý rok
Zrúcanina hradu je nad obcou Plaveč pri ceste do Starej Ľubovne.
Ako opevnené strážne miesto, ovládajúce dôležitú cestnú križovatku musel vzniknúť už v 12.storočí. Založil ho Ditrich zo Spiša. Prvá nepriama písomná zmienka o hrade je v listine kráľa Belu IV. z roku 1269. Hrad bol dlhodobo kráľovským majetkom.
čítaj ďalej, diskusia (8)
|
Hrad Krásna Hôrka
Hrad Krásna Hôrka, Krásnohorské Podhradie
po celý rok
Je jedným z mála zachovaných hradov na Slovensku. Leží na homolovitom kopci neďaleko Rožňavy a vzhľadom na výhodnú Polohu možno usudzovať, že už predtým tu bolo hradisko.
Sezóna: 1.5. až 31.10.
Otváracie hodiny:
máj - október:
Ut-Ne: 8:30 - 16:30
november - apríl:
Ut-Ne: 9:00 - 14:30
čítaj ďalej, diskusia (8)
|
Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí
Mauzóleum Andrássyovcov, Krásnohorské Podhradie
po celý rok
Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je mimoriadne cennou pamiatkou seceného staviteľského a sochárskeho umenia. Tvoria tu v harmonickej jednote pôsobivé umelecké dielo, ktoré je zapísané do štátneho zoznamu historických pamiatok Slovenska ako pamiatka 1. kategórie.
V roku 1904 ho dal ho postaviť posledný mužský potomok monockej (dlholúckej) vetvy Andrássyovcov - Dionýz (1835 - 1913) pre svoju milovanú manželku Francisku (neskôr aj pre seba), mimo rodinnej hrobky Andrássyovcov - pod Krásnou Hôrkou, pri ceste vedúcej z Rožňavy do Košíc. Secesné mauzóleum je vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov. Sú v ňom sarkofágy D. Andrássyho a jeho manželky Františky. Socha psíka je od A. Stróbla.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
1 2 3
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
|
