|
|
Tristoročná lipa
Tristoročná lipa, Kysucké Nové Mesto
po celý rok
Severne od mesta sa nachádza chránený prírodný výtvor - vyše tristoročná lipa.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Suľovské skaly
Súľov-Hradná
po celý rok
Oblasť Súľovské skaly je vhodná pre turistov, ktorí chodia do prírody predovšetkým za oddychom a zotavením. Na relatívne malom území sa rozprestiera rozprávkové dielo prírody skalných masívov, veží, ihiel, homolí, brán, okien, pestrej kveteny a živočíšstva. Turistické trasy v tejto oblasti nie sú príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
 filmová ukážka
|
Kostolecká tiesňava
Záskalie
po celý rok
Kostolecká tiesňava je asi 500 m dlhá skalnatá tiesňava, ktorá vznikla podobne ako Manínska úžina epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vrchu Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Bradlo je tvorené vysokotatranskou manínskou sériou. Tiesňava sa svojou mohnutnosťou a zvláštnymi formami podstatne líši od ostatného pohoria a svojou atraktívnosťou znásobuje estetické a prírodné hodnoty oblasti. Je názornou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Manínska tiesňava (Maninská úžina)
Považská Teplá
po celý rok
Manínska úžina, úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických tvarov vznikol epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti - Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku užinu sú význačné strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a pod.. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Obsahuje tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jánošíkové diery
Jánošikové diery, Terchová
po celý rok
Jánošikové - Horné diery predstavujú tiesňavu medzi Veľkým (1610 m n. m.) a Malým Rozsutcom (1343 m n. m.) Malej Fatry. Nachádza sa tu bohatá skalná výzdoba, ktorá je umocnemá mnohými vodopádmi sprístupnenými rebríkmi, lávkami a reťazmi.
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
Korňanský ropný prameň
Korňa
po celý rok
V blízkosti osady v blízkosti osady Muchovci sa nachádza ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Vychylovské skálie
Nová Bystrica
po celý rok
Nachádza sa na južnom svahu Rycierovej hory. Je ojedinelým príkladom rozpadu pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh veľkých skalných blokov, čím vzniklo "skalné more". Skalné bloky sa nachádzajú v zachovalých lesných porastoch jedľo-bukových a jedľobukovo smrekových s prímesou javora horského a jarabiny vtáčej.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Mojžišove pramene
Terchová
po celý rok
Veľmi zaujímavé pramene v nadmorskej výške 1250 metrov, ktoré vytekajú priamo z kolmej steny vrchu Hromové. Pramene napájajú Šútovský vodopád a Šútovský potok. Nie sú ovplyvňované poveternostnými podmienkami a majú aj v čase sucha dostatok vody.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Tiesňava Tesnô
Terchová
po celý rok
Tiesňava v Malej Fatre s niekoľkými menšími vodopádmi.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Fačkovské sedlo - Kľak
Fačkovské sedlo - Kľak, Fačkov
po celý rok
Fačkovské sedlo sa nachádza v Malej Fatre, má nadmorskú výšku 802 metrov. Priamo zo sedla je nádherný výhľad na okolité vrchy Malej Fatry, najmä na Kľak s nadmorskou výškou 1351 metrov a Reváň s nadmorskou výškou 1204 metrov.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Veľká Rača
Oščadnica
po celý rok
Rozprestiera sa v katastrálnych územiach obcí Klubina, Oščadnica, Stará Bystrica a Zborov nad Bystricou. Je ojedinelou ukážkou prirodzeného, dlhú dobu kontinuálne sa vyvýjajúceho lesného ekosystému. Sú tu tiež ukážky pseudokrasových javov ako napr. skalné diery, ojedinelé na území Kysúc a zvyšky zachovalých prirodzených lesov pralesovitého charakteru.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Šútovský vodopád
Šútovo
po celý rok
Ľahko prístupný mohutný vodopád v nadmorskej výške 765 m.n.m. sa nachádza v závere Šútovskej doliny v Malej Fatre. Pri väčšom množstve vody jeho kaskáda splýva v jeden celok, ktorý je vysoký 38 metrov.
Vodopád je najvyšším vodopádom na území prírodnej rezervácie Malá Fatra a je jedným z najvyšších v rámci celého Slovenska. Napájajú ho Mojžišove pramene vyvierajúce pod Hromovým, na ktorých je zaujímavé, že vytekajú priamo z kolmej steny tohto vrchu.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
1 2 3
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
|
