|
|
Jaskyňa driny
Jaskyňa driny, Smolenice
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa juhozápadne od Smoleníc na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. Je vytvorená je v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Dosahuje dĺžku 680 m. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Objavená v roku 1930. Pre verejnosť otvorená od roku 1935. V súčasnosti je sprístupnených 410 m.
čítaj ďalej, diskusia (4)
|
Deravá skala
Plavecký Mikuláš
po celý rok
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Mokrej doliny pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu.
Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sien s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Tmavá skala
Plavecký Mikuláš
po celý rok
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Mokrej doliny. Vrchol je vo výške 410 m n. m. pod vrchom Polámané (611 metrov n. m.). Vznikla v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu po pukline S-J smeru. Na jej vzniku sa okrem erózie čiastočne uplatnila i korózia, čo dokazujú opracované vápence tvoriace jej výplň. Výplň jaskyne okrem fluviálnych sedimentov reprezentujú sintrové náteky a stalagnáty. V zadnej časti jaskyne sa vytvorili brčka.
Jaskyňa má veľký geomorfologický význam a predstavuje významnú paleontologickú lokalitu známu najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa. Dĺžka jaskyne je 31 m.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Harmanecká jaskyňa
Harmanecká jaskyňa, Dolný Harmanec
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.5.-31.10.
Nachádza sa severozápadne od Banskej Bystricev v doline Harmanca, v južnej časti Veľkej Fatry. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch dávnym paleotokom v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka jaskyne je 2763 m. Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, sintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka. V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný v počte asi 1000 jedincov. Jeho zimná kolónia je jedna z najvýznamnejších na Slovensku. Vstupný priestor zvaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1932. Od roku 1950 je sprístupnených 720 m.
čítaj ďalej, diskusia (10)
|
Umelá jaskyňa v arboréte Kysihýbel
Banská Štiavnica
po celý rok
Umelá jaskyňa, popri ktorej prechádza náučný chodník v arboréte Kysihýbel, bola vytvorená pravdepodobne v 18. storočí pri lámaní stavebného ryolitového kameňa. Podľa znakov sa kameň lámal ručne vo veľkých kvádroch. Jaskyňa tvorí chodbu dlhú asi 50 m v závere s malým jazierkom.
Nad jaskyňou boli založené pokusné plochy borovice vejmutovky.
Arborétum Kysihýbel je jedinečnou pokusnou lesníckou plochou s porastom takmer 300 rýchlorastúcich cudzokrajných drevín.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Limbašská vyvieračka
Limbach
po celý rok
V doline Rakovského potoka pod Kozím chrbtom sa nachádza občasná vyvieračka, ktorý geneticky súvisí s ponormi vo Veľkom Prepadlom. Geologicky sa viaže na okraj úzkeho vápencového pruhu tiahnúceho sa severojužným smerom v dĺžke 1 km na styku s kryštalickými horninami Malých Karpát. Podzemný krasový systém medzi Košariskami a Medenými Hámrami vznikol alochtónnym tokom tečúcim spod juhovýchodného úpätia Volhoviska.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Liskovská jaskyňa
Liskovská jaskyňa, Lisková
po celý rok
Liskovská jaskyňa bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor úpravou Ministerstva Kultúry.
Veľkosťou patrí do prvej pätnástky Slovenských jaskýň a napriek jej výnimočne ľahkému prístupu je zarážajúci fakt, že je Liskovská jaskyňa medzi laickou verejnosťou pomerne neznámym pojmom. Na druhej strane je to zrejme pre samotnú jaskyňu veľkým plusom, nakoľko ju civilizácia vo veľkom množstve už aj tak poznačila.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Jaskyňa Hríb
Jaskyňa Hríb, Bratislava
po celý rok
Pre mnohých je asi prekvapením, že takmer v strede Bratislavy sa nachádza pravá nefalšovaná jaskyňa nazvaná ako Jaskyňa Hríb. Vľavo vzadu v Dóme je podpera pripomínajúci hríb, ktorá drží celý stred jaskyne. Oba vchody do jaskyne sú vystužené betónovým podperami. Ich význam nám zatiaľ nie je známy. Jeden z vchodov je však už dnes skoro nepriechodný.
Prístup: Stačí keď vystúpite na konečnej autobusu MHD 39-31, obídete areál vysokoškolských internátov a prejdete iba 1000 metrov do lesíka.
čítaj ďalej, diskusia (13)
|
Demänovská ľadová jaskyňa
Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská Dolina
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 15.5. - 30.9.
Nachádza sa na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým
ponorným tokom Demänovky v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Nálezisko kostí jaskynného medveďa a iných stavovcov, ktoré boli v prvej polovici 18. storočia považované za kosti drakov. Jaskyňa je známa oddávna. V rokoch 1719-1723 jaskyňu skúmal J. Buchholtz. Množstvo starých nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu. Pre verejnosť bola otvorená od 80. rokov minulého storočia. Nanovo sa sprístupnila v rokoch 1950 - 1952 vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. V súčasnosti je sprístupnených 650 m.
čítaj ďalej, diskusia (4)
|
Demänovská jaskyňa slobody
Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská dolina
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 15.11. a 15.12. - 31.12.
Zatvorené: 24.12. - 26.12 a 1.1.
Nachádza sa na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch ponorným tokom Demänovky v štyroch vývojových úrovniach, na ktoré ústia strmšie chodby vymodelované bočnými prítokmi. Dĺžka jaskyne je 8126 m. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy i excentrické stalaktity. Najpútavejšie sú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy stalaktitov i stalagmitov. Objavená suchým ponorom Demänovky v roku 1921. Časť jaskyne sa sprístupnila v roku 1924, horné časti sa prevázkujú od roku 1933. Dĺžka sprístupneného úseku je 1800 m. V rokoch 1993 - 1998 sa v Štrkových sieňach vykonávali ozdravovacie speleoklimatické pobyty.
čítaj ďalej, diskusia (5)
|
Bystrianska jaskyňa
Bystrianska jaskyňa, Bystrá, Valaská
po celý rok
Vstupné: Dospelí: 60,-Sk
Študenti, dôchodcovia SR, vojaci ZVS: 50,-Sk
Deti 4-15 r., invalidi: 30,-Sk
Cudzojazyčný výklad:
Dospelí: 40,-Sk
Študenti: 30,-Sk
Deti 4-15 r.: 20,-Sk
Poplatky:
Foto: 100,-Sk
Video: 200,-Sk
Mimoriadny vstup: 400,-Sk
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 31.10.
Nachádza sa v Bystriansko - valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Je vytvorená je v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej a Novej jaskyne. Dosahuje dĺžku vyše 1000 m. Najpútavejšie sú tvary riečnej modelácie a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr.
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu.
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
1 2
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
|
