|
|
Harmanecká jaskyňa
Harmanecká jaskyňa, Dolný Harmanec
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.5.-31.10.
Nachádza sa severozápadne od Banskej Bystricev v doline Harmanca, v južnej časti Veľkej Fatry. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch dávnym paleotokom v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka jaskyne je 2763 m. Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, sintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka. V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný v počte asi 1000 jedincov. Jeho zimná kolónia je jedna z najvýznamnejších na Slovensku. Vstupný priestor zvaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1932. Od roku 1950 je sprístupnených 720 m.
čítaj ďalej, diskusia (10)
|
Bystrianska jaskyňa
Bystrianska jaskyňa, Bystrá, Valaská
po celý rok
Vstupné: Dospelí: 60,-Sk
Študenti, dôchodcovia SR, vojaci ZVS: 50,-Sk
Deti 4-15 r., invalidi: 30,-Sk
Cudzojazyčný výklad:
Dospelí: 40,-Sk
Študenti: 30,-Sk
Deti 4-15 r.: 20,-Sk
Poplatky:
Foto: 100,-Sk
Video: 200,-Sk
Mimoriadny vstup: 400,-Sk
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 31.10.
Nachádza sa v Bystriansko - valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Je vytvorená je v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej a Novej jaskyne. Dosahuje dĺžku vyše 1000 m. Najpútavejšie sú tvary riečnej modelácie a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr.
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu.
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
Umelá jaskyňa v arboréte Kysihýbel
Banská Štiavnica
po celý rok
Umelá jaskyňa, popri ktorej prechádza náučný chodník v arboréte Kysihýbel, bola vytvorená pravdepodobne v 18. storočí pri lámaní stavebného ryolitového kameňa. Podľa znakov sa kameň lámal ručne vo veľkých kvádroch. Jaskyňa tvorí chodbu dlhú asi 50 m v závere s malým jazierkom.
Nad jaskyňou boli založené pokusné plochy borovice vejmutovky.
Arborétum Kysihýbel je jedinečnou pokusnou lesníckou plochou s porastom takmer 300 rýchlorastúcich cudzokrajných drevín.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Jaskyňa mŕtvych netopierov, Brezno
po celý rok
Vstupné: Pred vstupom je potrebné objednať sa telefonicky na čísle 048/6175428 alebo 0905/135535.
Vstupné na základny okruh je 140 Sk; pre skupinu 10 nahlásených po 100 Sk; deti do 15 rokov 80 Sk. Rozšírená trasa B 320 Sk; pre skupinu 6 nahlásených po 270 Sk.
Rozšírená trasa C 360 Sk; pre skupinu 6 nahlásených po 320 Sk.
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza uprostred Slovenska v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase (1750 m n. m.). Relatívne drobný, hlboko zvrásnený vápencový masív Kozích chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou len 300 m obsahuje vo svojích útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelnych vetvách. Najväčší podzemný priestor - Bystrický dom sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 m.
Jaskyňa bola objavená speleológmi z Brezna v roku 1981. Ide o tretiu najhlbšiu a najdlhšiu jaskyňu na Slovensku, ktorá patrí medzi svetové rarity. Speleológovia ju označujú za pohrebisko netopierov z celej Európy. Najstarší nález kosti netopiera má podľa vedcov 6-tisíc rokov.
Otvorené
júl august
denne okrem pondelka
september február a 15. máj jún
spravidla sobota a nedeľa; je možné dohodnúť aj individuálny termín
Veľkonočné sviatky
otvorené
Prvý vstup je o 10:00 hod., posledný o 16:00 hod.
Maximum: 12 osôb
Mininum: 4 osôb
čítaj ďalej, diskusia (3)
|
Demänovská ľadová jaskyňa
Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská Dolina
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 15.5. - 30.9.
Nachádza sa na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým
ponorným tokom Demänovky v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Nálezisko kostí jaskynného medveďa a iných stavovcov, ktoré boli v prvej polovici 18. storočia považované za kosti drakov. Jaskyňa je známa oddávna. V rokoch 1719-1723 jaskyňu skúmal J. Buchholtz. Množstvo starých nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu. Pre verejnosť bola otvorená od 80. rokov minulého storočia. Nanovo sa sprístupnila v rokoch 1950 - 1952 vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. V súčasnosti je sprístupnených 650 m.
čítaj ďalej, diskusia (4)
|
Demänovská jaskyňa slobody
Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská dolina
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 2.1. - 15.11. a 15.12. - 31.12.
Zatvorené: 24.12. - 26.12 a 1.1.
Nachádza sa na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch ponorným tokom Demänovky v štyroch vývojových úrovniach, na ktoré ústia strmšie chodby vymodelované bočnými prítokmi. Dĺžka jaskyne je 8126 m. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy i excentrické stalaktity. Najpútavejšie sú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy stalaktitov i stalagmitov. Objavená suchým ponorom Demänovky v roku 1921. Časť jaskyne sa sprístupnila v roku 1924, horné časti sa prevázkujú od roku 1933. Dĺžka sprístupneného úseku je 1800 m. V rokoch 1993 - 1998 sa v Štrkových sieňach vykonávali ozdravovacie speleoklimatické pobyty.
čítaj ďalej, diskusia (5)
|
Liskovská jaskyňa
Liskovská jaskyňa, Lisková
po celý rok
Liskovská jaskyňa bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor úpravou Ministerstva Kultúry.
Veľkosťou patrí do prvej pätnástky Slovenských jaskýň a napriek jej výnimočne ľahkému prístupu je zarážajúci fakt, že je Liskovská jaskyňa medzi laickou verejnosťou pomerne neznámym pojmom. Na druhej strane je to zrejme pre samotnú jaskyňu veľkým plusom, nakoľko ju civilizácia vo veľkom množstve už aj tak poznačila.
čítaj ďalej, diskusia (1)
|
Važecká jaskyňa
Važecká jaskyňa, Važec
po celý rok
Národná prírodná pamiatka.
Obdobie prevádzky: 1.2. - 30.11.
Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovzsskou kotlinou, na okraji obce Važec. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch bývalými ponornými vodami Bieleho Váhu. Dĺžka jaskyne je 530 m. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa. Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavené v roku 1922. Jaskyňu provizórne sprístupnili v roku 1934. Po rekonštrukcii v roku 1954 je sprístupnených 235 m.
čítaj ďalej, diskusia (0)
|
Dobšinská ľadová jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa, Dobšiná
po celý rok
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 15.5. - 30.9.
Nachádza sa na území Národného parku Slovenský raj, v Národnej prírodnej rezervácii Stratená. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1232 m. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objem ľadu je 110 132 m3, najväčšia hrúbka 26,5 m. Patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. V jaskyni sa zistilo 12 druhov netopierov. Jedno z najvýznamnejších zimovísk netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho na Slovensku. Otvor do jaskyne bol známy od nepamäti. Samotná jaskyňa sa objavila v roku 1870. Sprístupnila sa už v roku 1871. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. V súčasnosti je sprístupnených 475 m.
čítaj ďalej, diskusia (3)
|
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa, Ochtiná
po celý rok
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Obdobie prevádzky: 1.4. - 31.10.
Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase v Revúckej vrchovine, v masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom. Je vytvorená v prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Časť vápencov bola koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity. Presakujúce atmosférické vody pozdĺž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a vznik okrov, ktoré boli neskôr vyplavené. Podzemné priestory sa vytvorili prevažne za bývalých hydrostatických podmienok zvodnenia šošovky krasových hornín. Dĺžka jaskyne je 300 m. Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch. Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Pre verejnosť je od roku 1972 sprístupnených 230 m.
čítaj ďalej, diskusia (2)
|
Jaskyňa Zvonica
Jaskyňa Zvonica, Plešivec
po celý rok
Vstupné: Cena: 3900 Sk za jeden zostup.
500 Sk príplatok za spustenie a vytiahnutie každého ďalšieho účastníka
500 Sk príplatok za vystrojenie priepasti pre účastníkov s nárokom na zľavu
500 Sk príplatok v prípade, že sa akcia uskutoční iba pre jaskyniarov s nárokom na 100 % zľavu
Cenu pre jaskyniarov je možné dohodnúť osobne s vodcom a v prípade jeho ochoty može byť aj 0 Sk. Zľava: Členovia SSS a ČSS po preukázaní sa platným členským preukazom majú zľavu 100 % v rámci riadneho vstupu s platiacimi klientmi. Jaskyniari z ostatných krajín majú zľavu 50 %
Národná prírodná pamiatka. Svetové prírodné dedičstvo.
Zvonica je klenotom Plešivskej planiny. Je to kolmá priepasť hlboká 100 m, ktorá prechádza v hĺbke 60 m do priestranného dómu s rozmermi pôdorysu 120 x 30 m. Vstupná priepasť je kolmá, s malým medzistupňom v 60 m. Odtiaľ sa zostupuje paralelnou šachtou až na dno priepasti. Obídeme obrovský suťový kužeľ pod vstupnou šachtou. Výhľad smerom hore k ústiu priepasti je impozantný. Svetlo preniká až na dno priepasti. Ďalej postúpime ku Galérii a pomocou rebríka vylezieme hore k Mamutím stĺpom. V tomto dóme sa nachádzajú dve galérie s unikátnou výzdobou. Dominantou sú stalagmity až 26 m vysoké. Výstup z priepasti je pomerne fyzicky náročný.
Zostup do priepasti je možný rôznymi spôsobmi. Pre zdatných jaskyniarov SVS zabezpečuje vlastne len servis nutný pre legálnu návštevu jaskyne. Zdatní ľudia po zaškolení do speleologickej techniky zdolajú priepasť sami. Počas zostupu a výstupu ich istia a pomáhajú im skúsení vodcovia. Návštevu ľudí, ktorí nedokážu zvládnuť základy lanovej techniky, alebo nemajú dosť síl na vylezenie z priepasti, zabezpečí v plnom rozsahu SVS. Spustí ich do priepasti a následne vytiahne z nej von.
čítaj ďalej, diskusia (3)
|
1 2
Návrat na predchádzajúcu stranu
|
|
